dec 142019
 

Mudrci

Už len niekoľko dní nás delí od obdobia, ktoré má vďaka svojej neopakovateľnej atmosfére veľké množstvo označení: najkrajšie sviatky roka, sviatky mieru a pokoja, rodinné sviatky.
 
Ak si odmyslíme silný marketing, ktorý sa len vezie na popularite tohto obdobia, dostaneme sa pod povrch k otázke: A prečo vlastne máme tie Vianoce tak radi? Čo je na nich také špeciálne, že sa na ne tešia malí i veľkí?
 
Na prvý ťuk by sa mohlo zdať, že sú to tie dary a darčeky. U tých najmenších účastníkov určite. Tí starší by zase nedali dopustiť na chvíle spoločne strávené v kruhu známych a rodiny. Na budovanie vzťahov, na ktoré máme pri stále rýchlejšej prevádzke nášho života akosi stále menej a menej času.
 
Takže generačná priepasť? Majú tieto dva základy niečo spoločné? Alebo zrelí dospelí už majú všetko, a tak vsadia na vzťahy a v detských očiach zase planie túžba po, za normálnych okolností, nedosiahnuteľnom?

Som presvedčený, že túžby spojené s Vianocami spája čosi hlbšie, siahajúce až kdesi k podstate našej existencie. V Biblii je napísané, že Boh človeka skonštruoval tak, že funkčné vzťahy (k samému sebe, k Bohu, k prostrediu, k človeku a k zvieratám) sú pre neho zdrojom najkrajších myšlienok, naplnenia, uspokojenia a ochutnania skutočného zmyslu života.
 
Naopak vzťahy nefunkčné sú zdrojom bolesti, trápenia, zúfalstva, apatie a straty chuti do života. Je v nás akoby zakódované, že príležitosti k vytváraniu fungujúcich vzťahov podvedome vyhľadávame, túžime po nich, chceme sa im vystavovať, pretože z nás svojou náplňou a dôsledkami robia skutočných ľudí. 
 
No dobre, ale ako s tým súvisia dary a darčeky, s ktorými sú Vianoce neodmysliteľne spojené?
 
O tom hovorí Biblia tiež. A síce, že nič tak nebuduje fungujúce, zmysluplné a napĺňajúce vzťahy ako dávanie. A tým nemyslím komerčné šialenstvo diktujúce nemennú normu, že dar je skutočným darom len ak jeho cena prerazí dno povoleného prečerpania na účte.
 
Myslím tým predovšetkým dávanie samého seba: dar svojej prítomnosti, dar blízkosti, ktorý dávam svojmu okoliu. Namiesto drahej elektroniky, exotického zájazdu, či nového vybavenia do domácnosti, jednoduchá pozornosť vyjadrujúca túžbu stráviť s druhým človekom čas. Dar mojej prítomnosti v živote toho druhého. Dar môjho záujmu o okolie tým, že odložím bezbrehý konzum – a to v každom vzťahu: k sebe, k prostrediu, k Bohu, k človeku i k zvieratám. Dar seba všetkým vzťahom, ktoré prežívam.
 
Ostatne, ak by sme uvažovali o kresťanskom rozmere Vianoc: Nebolo narodenie Ježiša najväčším seba-darom ľudstvu? Najväčším v tom, že tvorca človeka i sveta – vlastne všetkého – prišiel svojím životom ukázať, že funkčné vzťahy sú jediným zmysluplným prežitím života. 
 
A tak v sebe Vianoce spájajú túžbu po vzťahoch s tým, čo tieto vzťahy naozaj buduje. Tak nech sa Vám podarí stať sa pre svoje okolie tým najlepším darom, aký môže dostať.

Filip Soós
kazateľ CASD

error: Obsah je chránený !!