feb 052022
 


KOTVA
 
Či bude v búrkach pevne držať kotva tvoja,
keď mraky sa ponesú v mene hnevu – boja?
Keď sa mocný príboj vzdúva a napína laná,
bude kotva pevná a či unášaná?

Pevne zakotvená všetkým búrkam vzdory
bo ruka ju Krista chráni od vĺn morí.
A laná, čo vedú z Jeho srdca k nám
mocou Božou vzdorujú skalám i vlnám.

Pevne bude držať, i keď v strachu zdá sa,
hukot vĺn a ľúty rev blízkosť skál prezrádza.
Hoci bude búrka hučať, vetry budú duť,
nedarí sa vlne dravej loď tú prevrhnúť.

I v prúdoch smrti držať bude pevne,
keď chlad a mráz nám posledný chlieb vezme.
Nech stúpa príliv – nemôže sklamať
pokiaľ nádeje za oponou môžeme mať.

Keď k svetlám brieždenia hľadia naše oči,
keď oko naše prístav, brány z periel zočí,
zachyťme sa pevne nebeského brehu,
bo búrka už nemá moci ani hnevu.

Máme kotvu pevnú, čo sa drží ducha.
Bezpečnú a istú, pokiaľ víchor dúcha.
Pripevnenú k skale, čo vydrží veľa,
zakotvenú pevne v láske Spasiteľa.

error: Obsah je chránený !!